Čo ak to začnem - 3

16. dubna 2015 v 8:35 | Denn

3. kapitola


Ani som sa nezdala a už som sa smiala kvôli tomu, že som nožom netrafila terč. "Mohla si trafiť aspoň okraj," podotkol so smiechom Eric. "Naozaj," dodal a posadil sa na zem. Začala som zhlboka dýchať, no znova som vyprskla do smiechu.
"No ták... Som nováčik," povedala som a strčila do ramena. "Uznáš to, že?" Začínalo sa mi tu páčiť a táto miestnosť nebola jediná, čo sa z toho veľkého zoznamu všetkého čo sa mi tu začalo páčiť. No, na moje prekvepenie k nám podišlo akési dievča. Postava pekná, no bola dosť nízka a logika určite nikde. To sa prejavilo hlavne na takých základných veciach, čo som ja sama ovládala. "Ahoj," pozdravila ma. Eric ju chytil okolo pásu a pritiahol si ju bližšie, čo znamenalo, že u neho nemám šancu. "Skúšala si už tie laná?" spýtala sa a ukázala na laná, čo vyseli zo stropu.
"Z fyzickej stránky to bude ťažšie. Teória mi ide lepšie," podotkla som. Dievča sa zamračilo a tak som jej to ukázala. Vyskočila som a chytila sa lana. Snažila som sa, no došla som po stred a spadla som na zadok. "Si v pohode?" ozvalo sa za mnou. "Hej," zavrčala som takmer. Od Nassy sa dá naučiť všeličo, to si zapamätajte. Ten výstražný hrdelný zvuk mi dodával odvahu a zároveň aj upevňoval nervy. Otočila som sa a uvidela akurát tak maskáčové nohavice. No iba dovtedy, dokým si osoba nekľakla. Nejaký chalan. Dosť podobný Ericovi. Asi bratia. Možno dvojvaječné dvojčatá. "Som Dan," predstavil sa. Usmiala som sa, ako som najviac mohla.
"Ashai." To meno mi už prichádzalo trápne. Vážne. Kto z vás by chcel mať meno, ktoré sa dá zrýmovať so slovom čaj? Dan sa usmial. Bol to ten najsladší úsmev, ktorý som doposiaľ videla. Oproti Ericovmu žiaril.
"Si tu nová, však? Nie si sama, ja som tiež len teraz nastúpil," prihovorila sa mi.
"Ech, áno," odvetila som trocha nepokojne a sklopila som zrak.
"Už ti to Eric ukázal?"
"Hej," odvetila som Danovi, no ukázala som na les. "To má byť akože čo?" Dan sa zasmiala a ja som sa musela usmiať.
"To je skutočný les. Časť budovy bola mierne poškodená a tak sme tu vysadili stromy ako súčasť vedľajšieho lesa, aby sme mohli hoc kedy bez spozorovania uniknúť," žmurkol na mňa a postavil sa. S ochotou mi podal ruku. "Vďaka," vyšlo zo mňa. Pre istotu som ho pustila, pretože zatiaľ som sa ešte stále držala jeho ruky. "Pre-páč," vyhabkala som zo seba. Dan trocha zmätene pozeral na moju ruku, ktorá sa viac a viac vzdiaľovala od tej jeho. "To nevadí," povedal po chvíli. "Poď, ukážem ti ten les," dodal a pobral sa smerom k lesnému priechodu.
"Wau," povedal som, keď sme prešli do hustého lesa. Zhlboka som sa nadýchla. "Tak dlho som nebola vonku," povedala som a pozrela sa na úzke lúče svetla, ktoré prechádzali cez úzke škáry medzi listami korún. Vedľa nás však zapraskala vetvička a celé to potešenie bolo v háji. "Bež," zasyčal Dan a ja som sa rozbehla naspäť k budove. Dan však vyštartoval neskoro. Skupinka ľudí v čiernom ho obkolesila. Bolo ich päť a boli ozbrojení. "Hej!" zvolala som naštvane. "Nechajte ho!" Všetci piati sa otočila na mňa.
"Ashai," unikol Danovi slabý ston. To ma rozhnevalo viac.
"Dajte mu pokoj, vy zmrdi. Neviete nič iné, len ubližovať nevinným ľuďom." Jeden z nich už prechádzal okolo mňa a obzeral si ma. Keď som zacítila mužov pohľad, striaslo ma. "Dan," šepla som ticho. Nikdy nás tu nemali nájsť. Čo robili v lese? Mama hovorila, že oni do lesa nechodia, pretože sa boja vlkov a medveďov. Jasné! Vlci! Z vrecka som vytiahla píšťalku pre psov a muž na mňa namieril zbraň. "Pokoj!" povedala som. Tú píšťalku som mala so sebou vždy, pretože Nassy veľmi rada utekala z domu. Dala som si ju do úst a muž odistil zbraň. Fúkla som do nej. Keď sa nič nedialo, teda aspoň z hľadiska mužov, ten chlap čo na mňa mieril odistenú , ticho a ironicky zhíkol. "To nemyslíš vážne. Píšťalka na psy nás má vystrašiť?" pýtal sa a k tomu sa aj zasmial.
Uškrnula som sa. "Chvíľu som si to myslela. No a ešte si to aj myslím," povedala som trocha huhňavo, pretože som mala píšťalku v ústach. Keď som vdiaľke zbadala bielu srsť, ktorá sa nenápadne kĺzala pomedzi stromy, pustila som píšťalku z úst a uškrnula som sa väčšimi. Dan na mňa pozeral ako na blázna. Zachraňujem mu život, mal by byť rád, ale to on asi nie je. Biely vlk sa zatiaľ nenápadne presúval pomedzi stromy a za ním prechádzali ešte traja siví vlci. Počula som ako zbraň padla na zem. Ostatní muži na toho pri mne pozerali pohľadom: Čo sa deje? Muž pri mne ukázal za nich a zdrhol. Ostatní sa síce vybrali za ním, ale ostali sme tu my a to bol problém, na ktorý som nemyslela.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama