Dračia skala, 9. kapitola: Urážky

31. května 2014 v 10:28 | Diennsia |  Dračia skala

9. Urážky



Na oblohe plávali veľké sivé mraky. Vyzeralo to na búrku. Keď Diennsia a desiati vojaci, spolu s dračími potomkami, dorazili do mesta, pred hradom ich čakalo skoro celé mesto. "Čo sa to deje?" spýtal sa jeden z vojakov. "Nechaj ma hádať, Fedrik. Nasuada pre nás prichystala prekvapenie a nakoniec zistíme, že to nebola Nasuada, ale niekto iný," odpovedala vojakovi Diennsia. "Paní Diennsia má asi pravdu," ozval sa ďalší. "Tak sa poďme pozrieť, čo ty na to maličká?" Malá dračica nadšene vydala ten svoj nadšený piskľavý zvuk. Dračica rástla rýchlo, od svojho vyliahnutia, kedy bola ako dvojmesačné šteňa, bola vysoká ako mačkolak v mačacej podobe. Dienn pomaly popohnala Kalanaera dopredu a šli oproti hlučnému davu. "Paní Diennsia, neznie to ako privítanie," ozval sa Fedrik. "Nie, to teda nie," povedala skľúčene. Čo sa to tu deje? pýtala sa. Zrazu pocítila to známe doliehanie na jej myseľ. Bola to Trianna a tak ju vpustila dnu. Čo sa to tu deje? spýtala sa jej Diennsia. Dávajte si pozor, pán Bäanet Starší prednáša zlé stránky Dračích Jazdcov a my tomu nemôžeme zabrániť, ináč sa na nás vrhnú všetci občania. Poam a paní Bäanetová tiež chcú aby s tým prestal. Nikto netuší čo do neho vošlo. Každý už vie kto si, Dienn. Choďte nepozorovane, vysvetlila jej čarodejnica. Samozrejme. Budeme čo najopatrnejší. Potom prerušili spojenie a Dienn zopakovala rozkazy vojakom. Spoločne vyrazili pomedzi uličky až došli k hradným bránam, kde stáli Bäanetovci. "Otec! Veď nám zachránili životy, budúcnosť a naše domovy!" kričal na protest Poam a ruky mal zaťaté v pästiach. "Áno, lenže raz budú určite taký istý ako Galbatorix! Alebo ako ostatní, ktorí chceli získať moc nad Alagaeziou." Všetci prítomní súhlasili. Diennsia objala malú dračicu a potichu odklusali na koňoch do stajní.
V stajniach na nich čakala Nasuada. "Čakali sme na vás. Diennsia, musíš nevyhnutne odísť do hradu. Vy ostatní sa po oddychu pripojíte k ostatným, ktorý dozerajú na to aby nevznikli bitky a iné nezrovnalosti!" prikázala a hneď viedla Diennsiu s dračicou dnu tajnou chodbou. "Nevedela som, že je tu tajná chodba," ozvala sa ticho. "Bola tu ešte pred Galbatorixom," usekla. "Čo sa deje?" spýtala sa Diennsia, prekvapená jej tónom. "Ale, spravila som chybu, nemala som Bäaneta nechať len tak," povedala. "To predsa nevadí, dá sa to napraviť. Všetko sa dá napraviť... Dračie vajíčka!!!" Nechali v stajniach dračích potomkov. Otočila sa a rozbehla sa naspäť. Počula za sebou Nasuadu. "Ako sme na nich mohli zabudnúť?" Diennsia videla pred sebou koniec chodby a tak zrýchlila tak ako jej odev mohol dovoliť. Zhodila zo seba čierny plášť a ten pristál na zemi. Vybehla do stajní. Poam sedel na sene so sklopeným pohľadom. Diennsia si ho nevšímala. Pustila malú dračicu na zem, pootvárala škatule a vzala so sebou tri vajcia. "Pán Bäanet, nechcel by ste pomôcť?" spýtala sa ho Nasuada, keď aj ona zobrala tri. "Samozrejme, s čím treba pomôcť?" Zodvihol zrak od zeme a oči mu zažiarili radosťou. "Mohli by ste zobrať ďalšie tri vajíčka?" Poam prikývol a zobral ich. Jedno však ostalo. Diennsia rýchlo poslala dračici obraz ako váľa vajce vpred. Malá dračica na ňu chvíľu nechápavo pozerala, ale potom šťuchla do vajca. "Áno, presne tak," prikývla Dienn a všetci štyria sa pobrali podzemnou chodbou do hradu.
Ocitli sa v Nasuadinej pracovni. "Dobre, uložte ich do tejto veľkej truhlice. Keďže je vonku takáto atmosféra, nikto iný sa o nich nesmie zatiaľ dozvedieť." Dienn a Poam uložili vajcia do truhlice a Nasuada ju uzamkla a zabezpečila niekoľkými zámkami. "Čo ste vlastne robil v stajniach?" spýtala sa Nasuada Poama. "Nemohol som to už vydržať. Ani ja ani matka nevieme čo do otca vošlo. Najprv bol šťastný, že sa vyliahol ďalší drak, ale potom... Potom mu však niečo vstúpilo do hlavy a... stalo sa toto." Vstúpilo do hlavy... "Jasné, možno niekto, kto bol Galbatorixovým poskokom, chce pomstiť jeho smrť ," vysypalo sa z Dienn. Malá dračica pípla. "Samozrejme, ale ak sa to skutočne deje... Poam choď po svoju matku, musíme si niečo vyjasniť," povedala zhrozene Nasuada. Poam rýchlo utekal tajnou chodbou von. Nasuada sa nepokojne prechádzala po pracovni. "Ak sa to skutočne deje, musíme poslať po tvojich rodičov a zatiaľ si držať Poama a paní Bäanetovú na hrade," dopovedala po chvíli.
V chodbe, ktorá viedla do stajní, sa ozývali kroky. Dienn chytila rukoväť svojho meča. V pracovni sa objavil Poam aj so svojou matkou. "Volali ste ma, kráľovná?" spýtala sa. "Áno, máme podozrenie, že vášho manžela ovplyvňuje čierna mágia," odpovedala. "Budete musieť zostať tu, kým sa to všetko nevyrieši. Dúfam, že súhlasíte," dodala ešte. "Samozrejme." Malá dračica podišla k Dienn a omotala si šupinatý chvost okolo jej nohy. Obaja Bäanetovci stuhli. "Len pokoj, nič vám nespraví," ozvala sa posmešne Dien.
Nasuada ich viedla, Diennsii známou, chodbou. "Anabell, snáď vám nebude vadiť, že budete maž izbu vedľa tej Diennsiinej. A vy Poam, nech sa páči. Vaša dočasná izba." Nasuada otvorila jedny z mnohích dverí na chodbe. Izba bola zariadená podobne ako Diennsiina a všetko hralo odtieňmi hnedej. "Ďakujem," odvetil a vošiel dnu. Keď Dienn, Nasuada a Anabell odišli, zatvoril dvere a zvalil sa na posteľ. Poamova izba bol tiež pri Diennsiinej, ale z druhej strany. Diennsia teda zmizla vo svojej izbe a nechala Anabell a Nasudu osamote.
"Nasuada, bojíme sa. Nevieme čo sa deje. Ja to nechápem. Manaen sa správal k Jazdcom ako k normálny ľuďom, teda k Sianazovi a Eragonovi. A taktiež sa bojím o Poama. Je už síce dospelý a vie čo chce, ale nedokážem si ho predstaviť spolu s Diennsiou," povedala Anabell.
"Snáď mu chcete spraviť, to čo sa stalo vám?" spýtala sa jej Nasuada.
"Nie, to určite nie. Len mi to nejde veľmi do hlavy. Prečo práve ona?"
Nasuada pokrčila ramenami a odišla.
Diennsia vyšla na balkón a sledovala čo sa deje dole. Poamov otec ju práve urážal. Dienn to nemohla vydržať, avšak svoju zlosť držala na uzde. "Povedzte mi niekto, prečo sa stalo toto obyčajné dievča Jazdkyňou, povedzte mi, prečo sa stalo poslom?" Diennsia na sebe cítila skúmavé pohľady. "Nechajte to tak. Predsa to nehovorí sám od seba, on vie kto je váš otec a toto by nepovedal," ozval sa Poam. Dienn sa otočila vpravo a znova zbadala tie dôverne známe zelené oči. "Máte pravdu," odpovedala a ďalej počúvala čo hovorí šľachtic pred hradom. Jej balkón bol síce mnoho stôp nad zemou, ale i tak počula o čom melie. "Snáď to nemohol byť niekto lepší? Vážne toto obyčajné dievča, ktoré nedovŕšilo šestnásť?" posmieval sa jej. V tom z radu poslucháčov vystúpil muž. "S týmito urážkami by ste mohli prestať," povedal. Mal tmavo hnedé vlasy a pri ňom postávala akási žena. "A kto ste vy? Azda akýsi vládca, ktorí mi môže rozkazovať?" spýtal sa posmešne. Muž stíchol, no žena sa nedala. "Ak nás nepustíte dnu, môžete sa rozlúčiť so svojou rodinou!" Poam stuhol. "Upokojte sa Poam, určite to nemyslela vážne," utišovala ho Dienn. "A ako to spravíte?" Žena čosi povedala, čo Diennsia nepočula. Potom sa Bäanet odstúpil a dvojica vošla dnu. "Čo si o nich myslíte, Diennsia?" spýtal sa jej Poam. "Neviem, čo si o ich mám myslieť," odvetila. Vtom ktosi zaklopal na dvere. "Prosím?" Aj v tejto chvíli zaznela táto otázka. "Slečna Diennsia, priniesla som vám obed," ozval sa hlas jej komornej. "Ako vždy, je otvorené," odpovedala. "Nechcete sa prísť naobedovať, pán Bäanet?" spýtala sa ho. "Veľmi rád." Dnu už stála komorná. "Prečo ste mi dnes priniesla obed tu?" spýtala sa jej prekvapene Dienn. "Kráľovná má veľa práce a zvyšok tiež, takže som vám obed priniesla tu," povedala. "Mohla by ste prosím priniesť ešte jeden obed? Pre pána Bäaneta. Prosím." Komorná sa zasmiala. "Ako sa vlastne voláte, slečna?" spýtala sa jej Dienn. "Som Imada," predstavila sa. Na to vstúpil do izby Poam. Imada si všimla malú dračicu spiacu na posteli. "A tejto malej prinesiem kurča," povedala s úsmevom a odišla. "Bez zaklopania?" spýtala sa Poama. "Ospravedlňujem sa." Pohladil dračicu po svetlom brušku. "Je roztomilá," povedal. Diennsia prikývla a sadla si za stôl. Na obed mali hovädzie mäso a so zemiakmi a s akousi Diennsii neznámou zeleninou. "Pamätáte si na náš rozhovor, keď ste boli v Ellesmére?" spýtal sa. "Samozrejme," odvetila. Poam sa začervenal. Podišiel k voľnej stoličke a sadol si. "Vaša priateľka Taylor sa zdá veľmi sympatická," povedal. "Samozrejme, sympatická je, ale na vašom mieste by som si s ňou nič nezačínala. Má niekoho v Teirme," odpovedala. Do izby vstúpila Imada s kurčaťom a s obedom pre Poama. "Prepáčte, že som tu tak vlietla," povedala a vzápätí odišla. Obaja sa pustili do obeda.
Po obede sa obaja zhovárali a popíjali čaj, ktorý im Imada priniesla. "Pozrime sa, naša malá dračica sa zobudila," povedala Dienn a priniesla jej pečené kurča. Dračica sa oblizla svojím dlhým rúžovým jazykom a pustila sa do jedenie. Po jedle sa poriadne pooblizovala od zvyškov kuraťa a nezabudla si prezerať svoju novú ozdobu na prednej pravej labe. "Od koho to má?" spýtal sa Poam. "Od kráľovnej Arye a Fírnena," povedala a usmiala sa nad Amazonitovou. Dienn sa pozrela Poamovi do zelených očí. Boli krásne zelené a zreničky lemovali žlté lúče. Vyzerali ako slnečnice na zelenom poli. Poam ju chytil za ruky. Tyrkysová dračica pozorne sledovala svoju Jazdkyňu a jej spoločníka. "Dienn? Dienn si tam?" ozvala sa Nasuada spoza dverí. Ako dlho na mňa volá, pomyslela si.
"Áno?" spýtala sa.
"Nevidela si Poama Bäaneta?"
Áno videla, je tu so mnou. "Nie nevidela, prečo?" Poam sa usmial.
"Nechaj to tak," povedala Nasuada a už len počuli ako odchádza. Potom sa obaja začali chichotať. "Prečo ste to spravila?" spýtal sa keď sa dosmiali. "Netuším," odpovedala a sadla si na posteľ. Zrazu sa povrch zrkadla zavlnil. "Držte sa od zrkadla najďalej, prosím," povedala Dienn. V zrkadle uvidela Triannu. "Zdravím, nevidela si Poama?" spýtala sa Trianna. "Nie nevidela, už sa ma to pýtala Nasuada." Trianna prikývla a zmizla. "Nikdy vás nepochopím," povedal Poam. "Nechcel by ste už ísť? Hľadajú vás," ozvala sa po chvíli Dienn. "Ale kadiaľ?" spýtal sa. "Balkónom," hlesla ticho, pretože niekto prechádzal chodbou. Poam podišiel k balkónu. Diennsia šla za ním. Chvíľu si len tak pozerali do očí a potom Poam objal Dienn. "Chýbala ste mi," povedal a odišiel. Blížila sa noc a dole na nádvorí už nebolo veľa ľudí. Die sa pozrela na svoju dračicu. "Vidíš to. A teraz sa toho stane ešte viac, milá tyrkysová dračica," prihovorila sa jej Dienn. Dračica zliezla z postele a spolu s Dienn sa pozerala na dianie dole.
Dajme tomu, že je to Fírnen

Komentár prosím, 8)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa Vám moje príbehy?

Áno 27.3% (6)
Jasné, veľmi pekné 63.6% (14)
Nie 9.1% (2)
Nemáto šmrnc 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama