Dračia skala, 6. kapitola: Odhalenie

30. května 2014 v 18:49 | Diennsia |  Dračia skala

6. Odhalenie


Die vyčkávala pred Nasuadinou pracovňou. Chcela jej povedať o novom Jazdcovi, keby o ňom nevedela. Po chvíli sa otvorili dvere a Farika s Taylor pustili Diennsiu dnu. Die sa pozdravila s Taylor a vošla do pracovne. Bola elegantná a nechýbali ani vyrezávane kreslá a stôl. "Ahoj, Dienn. Tak ako sa ti tu zatiaľ páči?" Nasuada ukázala na voľné kreslo. "Je tu krásne. Nikdy by som nepovedala, že môže niekto prestavať toto mesto tak nádherne a rýchlo." Nasuada prikývla. "Máme pomoc od všetkých rás. Je to skvelé, že sa každý podieľa na tomto meste," odpovedala Nasuada a odpila si z teplého čaju. "Vieš o tom, že sa v Kráľovstve objavil nový Jazdec?" spýtala sa Dienn. Taylor a Farika ich rozhovor počúvali a obe sa na seba vyľakane pozreli. "Áno, viem kto to je." Die sa túžobne pozrela na Nasuadu a tá ukázala Farike, aby obe odišli. Počúvli rozkaz a odišli. "Je to Jazdec, ktorý ako jediný prežil Galbatorixovo šialenstvo. Volajú ho aj Ten ktorý prežil, alebo Gorm spéir, v preklade Modrá obloha. Volajú ho tak kvôli jeho očiam sú modré ako obloha, ale neviem či ich ty máš po matke, alebo po ňom." Nasuada nemala v pláne Diennsii povedať o jej rodičoch, ale už to spravila. Dienn spadla sánka. Jej otec je Jazdec, Ten ktorý prežil, Gorm spéir. "Prepáč, zabudla som sa," ospravedlňovala sa Nasuada. "Vlastne aj pre toto som za tebou prišla," povedala užasnuto, bola by skoro odpadla, keby nesedela v kresle. "A teraz už vieš kto sú tvoji rodičia. Nuž, teraz by som ti rada povedala o tvojej úlohe..." Dienn ju prerušila. "Odkiaľ vieš o mojich rodičoch?" vyprskla. "Je to dlhé rozprávanie. Sám prišiel za Vardenmi, ale mohla ti to povedať aj Amélia, ktorá sa o teba tak starala, ale nepovedala ti to. Nikto iný ti to nemohol povedať. A teraz späť k úlohe. Kráľovná Arya u seba drží skoro všetky dračie vajíčka. Tvojou úlohou bude priniesť niekoľko vybraných do Kráľovstva. Viem, je to dlhá cesta, ale k dispozícii nemáme žiadneho Jazdca, ktorý by nám pomáhal." V jej tvári sa zračil smútok. "Dobre počúvaj, počula som, že už vieš perfektne ovládať svoju myseľ, takže vyrazíš zajtra za úsvitu aj s desiatimi z mojich vojakov. Vyrazíte na koňoch, aby ste tam boli čo najrýchlejšie. Počula som aj, že vieš čarovať a naučila si sa to len za jeden deň, je to veľmi zaujímavé. Arya ťa naučí zopár nových kúziel aby si ochránila náklad." Dienn prikyvovala, ale počúvala ju iba polovične. Bola vyvedená z miery touto správou. "Dobre, si voľná."
Vonku sa na oblohe zhromažďovali veľké nadýchané mraky. Po chvíli začali padať dažďové kvapky a Diennsia nastavila svoju tvár aby sa jej mohli dotknúť. Kvapky najprv padali pomaly, ale potom mrholenie prešlo v silný dážď. Die úplne premoknutá sedela na balkóne. Pozerala sa ako ľudia utekajú do svojich domov. Jediný kto ostal vonku bol ten mladý šľachtic. Neprestajne sledoval Diennsiu, ktorá žmúrila oči a užívala si dážď. Avšak dážď prešiel v búrku. Každý by si pomyslel, že je šialenec. I ona si to myslela. "Zbláznili ste sa?" kričal na ňu chlapec zospodu. Keď Dienn neodpovedala, znova zakričal, ale niečo iné: "Viem kto sú vaši rodičia!" Diennsiu to neprekvapovalo. Určite mali v hrade špehov. "Aj ja viem kto sú moji rodičia. Nemusíte mi o nich hovoriť," povedala nesmierne pokojne a odišla dnu. Po celý čas hádzal do okna malé kamienky. Dienn si vzala jeden z balkóna. "Stenr reisa!" povedala a kameň sa zachvel. Vystúpil hore a už len poslúchal Diennine myšlienky. Nad šľachticom kameň zastala a Die stiahla ruku. Kameň svišťal dole a splnil svoj zámer. Kameň padol na hlavu chlapcovi, ktorý sa zapotácal až nakoniec spadol. Dienn to nerobilo zábavu a ani sa neusmiala. I úplne jednoduché kúzlo mohlo byť dobrou zbraňou. Spomenula si na pár slovíčok, ktoré ju naučila Ganezel. "Brisingr!" povedala a myslela na sviečku v jej izbe. Knôt sviečky začal horieť. Diennsia sa usmiala a pozorovala plamienok, ktorý sa krútil rôznymi smermi. Vyšla na balkón, aby zistila čo sa stalo s tým chlapcom.
Nebolo ho vidieť, pretože bolo okolo neho veľa ľudí. "Je mŕtvy?" pýtali sa ľudia, no dýchal. Dienn cítila jeho myseľ. Aj keď nechcela, cítila ju. Chvíľu na sebe cítila mnoho pohľadov, no tie sa stiahli keď si ich Dienn začala premeriavať. "Bäanet zabije toho, kto to urobil. Poama si strážil ako oko v hlave." Niektorí sa nenávistne pozreli na Dienn, niektorí na Poama. Poam, tak takto sa ten chlapec volá. Snažila sa spojiť s jeho mysľou. Nebola nijako zabezpečená a tak ľahko prekĺzla dnu. Vstávaj! Poam! Vstávaj! budila ho. Poam sa pomaly prebúdzal a Die sa radšej stiahla. Pravdepodobne to zabralo. Snažil sa postaviť, no všetci ho tlačili k zemi. "Pane, kto to bol?" pýtali sa ho, ako nejakého kráľa. Poam len pokrútil hlavou, že nevie, ale pozrel sa na Diennsiu. Tá sa na neho usmiala. Bolo neskoro a tak si šla ľahnúť. Čaká ju nesmierne ťažká cesta.
Prezliekla sa do svojej nočnej košele a zhasla sviecu. Opatrne si ľahla na posteľ a pokojne zaspala.

Fínien

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa Vám moje príbehy?

Áno 27.3% (6)
Jasné, veľmi pekné 63.6% (14)
Nie 9.1% (2)
Nemáto šmrnc 0% (0)

Komentáře

1 Anet Anet | Web | 30. května 2014 v 18:54 | Reagovat

Pěkné :)

2 Diennsia Diennsia | 30. května 2014 v 19:03 | Reagovat

Co myslíš?

3 Diennsia Diennsia | 30. května 2014 v 19:04 | Reagovat

A děkuju

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama