Dračia skala, 5. kapitola: Nepríjemnosti

29. května 2014 v 16:15 | Diennsia |  Dračia skala

5. Nepríjemnosti


Dienn čakala na Triannu pred hradom. Snáď sa jej nič nestalo. Diennsia bola znepokojená nepríjemnými pohľadmi občanov a tak radšej sklopila zrak. "Oni s tým čoskoro prestanú." Diennsiou myklo. Hlas bol nepríjemne autoritatívny a ukrýval v sebe nadradený podtón. Akýsi muž kráčal k nej. Bolo jej nepríjemne teplo a tak si radšej zabarikádovala myseľ. Zdvihla hlavu a čo nevidela. Pred ňou stál ten mladík, ktorého sledovala spoza okna, ale to už sa z hradu valila Trianna s nepríjemným pohľadom. Mal zelené oči. Sú zelené. pomyslela si. "Ako ti chutil dnešný obed?" spýtala sa jej pokojne. Od neho sa radšej drž, ozval sa Triannin hlas v jej mysli. Die sa zdesene pozrela na čarodejníčku. Mladík stále stál na jednom mieste. "Bol skvelý." Mladík sa strhol. Možno to bolo jej farbou očí, ktorú zazrel po prvý krát, alebo sa vyľakal Trianninho výhražného pohľadu, alebo Diennsiin hlas, ktorý neznel nejako neobyčajne. "Prosím, odíď. Nemáš tu čo pohľadávať," sykla na neho Trianna a pokračovala ďalej. Dienn ju nasledovala. Ani sa nedozvedela jeho meno. "Od toho chlapca sa drž ďalej. Jeho otec bol prisluhovačom Galbatorixa, ale Nasuada mu nechala voľnosť. Snáď ťa nebudem musieť upozorňovať dvakrát," vysvetlila Trianna. "Prečo tie nenávistné pohľady?" spýtala sa Diennsia. Čarodejnica zastala. "Boja sa ťa, boja sa tvojich očí. Vidia v nich niečo, ale nevedia či je to dobré, alebo zlé," znela odpoveď. "Prečo?" Diennsia sa nechápavo pozerala na spoločníčku. "Pretože... Nie, ja ti to nemôžem povedať," odvetila a šla rýchlejšie. "Prečo mi to nemôžeš povedať?" spýtala sa Dienn. Proste nevedela prijať odpoveď z ktorej sa nič nedozvie. Dienn sa nahnevala. "Tak prečo ma vybrali za posla?" Keby vedela vraždiť pohľadom, tak by ležala Trianna na mieste mŕtva. Doteraz si neuvedomovala, kde ju čarodejnica zaviedla. "Pretože máš veľkú budúcnosť .Snáď ti o tvojich rodičoch povie Nasuada." Boli pri rieke Ranr, ktorá príjemne zurčala. V nízkych kríkoch sa schovávali vtáčky a spievali rôzne melódie.
"Stenr reisa!" povedla Trianna, keď si sadla do trávy a vzala kameň. Kameň sa pohyboval vo vzduchu. Die pozorne sledovala kameň a potom jej zišlo čosi na um. Preskúmať Trianninu myseľ. Keď sa k nej dostala, nebola bránená. Prenikla dnu a Trianna si to asi nevšimla, no hneď sa vymanila von. "Skúsiš to?" spýtala sa Diennsie. Ona prikývla a vzala do rúk kamienok. Malý kamienok bol ľahký. "Stenr reisa!" povedala. Kameň sa zachvel. On sa chveje! jasala v duchu. Trianna na ňu pozerala s úžasom. Tiež neverila, že sa kameň začne pohybovať. "Dienn, ty si omnoho výnimočnejšia ako Eragon." Kameň sa pomaly vznášal vyššie a vyššie a Die odpadla.
Dienn... Dienn! Diennsia ležala na svojej posteli v hrade a pozerala sa do stropu. Zapálená sviečka premietala na stenu pohyblivé tiene. Natočila sa a zbadala Triannu. "Čo sa stalo?" spýtala sa jej. "Čarovala si a zobralo ti to sily," vysvetlila jej.
"Áno to viem, ako si ma sem dostala?"
Trianna sa usmiala. "Si ľahká ako pierko, ani by si sa nemala čudovať."
"Ako dlho som bola mimo?"
"Pár hodín," odvetila jej a ukázala na tmu za oknom.
Diennsia pokrútila hlavou. "O chvíľu svitá. Určite si hladná, daj si niečo!" Die sa pozrela na stôl. Ležala na ňom tácka s jedlom. Naozaj bola veľmi hladná. Postavila sa, ale Trianna ju zadržala a vzala tácku zo stola. Ponúkla Diennsiu tým najlepším jedlom, aké mohol v noci niekto pripraviť. Vzala si príbor a pustila sa do pečeného lososa. Zjedla ho rýchlo, ale aj tak bola hladná a tak si dala i polievku s chlebom.
Tesne pred svitaním Trianna odišla a Diennsia ostala sama. Zamýšľala sa nad jej slovami zo včerajška: Boja sa ťa, boja sa tvojich modrých očí! Snáď ti o tvojich rodičoch povie Nasuada. Die vyskočila z postele a zistila, že má na sebe to isté čo včera. Podišla k oknu a sledovala mesto. I dnes ľudia tvrdo pracovali. Dienn sa prezliekla do hnedých nohavíc a zelenej blúzy a vyšla do ulíc Ilirey. Krásne mesto. Pomaly prechádzala ulicami a dúfala, že už nestretne chlapca, ktorý sa jej prihováral. Keď obišla pár budov, vrátila sa naspäť pred hrad, kde počúvala a prezerala si občanov. "Vraj tu je nový Jazdec a ukrýva sa v Teirme," začula v rozhovore dvoch žien. Die poslúchala ďalej. "Vraj ako jediný prežil celý ten pád Jazdcov tým, že sa odsťahoval," prikyvovala druhá žena. "Áno a teraz sa vrátil aj s nejakou ženou. Neviem či ju so sebou zobral vtedy keď odišiel, alebo sem nejako tajne prišiel." Diennsia sa priblížila k nimi a ženy sa oddelili. "Prajete si niečo?" spýtala sa jej jedna žena. "Viete o tom Jazdcovi viac?" reagovala hneď Dienn. Druhou ženou myklo, ale tá prvá sa tvárila neutrálne. "Nie nevieme už nič. Slečna, nie je dobré počúvať ostatných rozhovory," napomenula ju na záver. "Vás sa nedalo prepočuť," odvetila s úsmevom Dienn a spokojne odišla naspäť do hradu, kde zamierila za Nasuadou.

Poam
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa Vám moje príbehy?

Áno 27.3% (6)
Jasné, veľmi pekné 63.6% (14)
Nie 9.1% (2)
Nemáto šmrnc 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama