Dračia skala, 4. kapitola: Mágia

22. května 2014 v 14:20 | Diennsia |  Dračia skala

4. Mágia


Do zelenkavej izby, sa predierali oknom, teplé slnečné lúče. Pod prikrývkou sa pomrvila sa Diennsia. Posadila sa so zavretými očami a potom si ich pošúchala dlaňami. Na jej údiv ju to hneď prebralo a otvorila oči. Usmiala sa a pozrela sa von. Je ešte dosť skoro, pomyslela si a znova sa usmiala. Za oknom už bolo vidieť, ako to v Iliree chodí. Die vstala z postele a priblížila sa k oknu. S údivom hľadela na pracovitých občanov. Pomáhali s opravou mesta a nezapojili sa do toho len občania, ale i vojaci a niekoľko vyššie postavených ľudí. Dali sa spoznať podľa úhľadnejšieho a krajšieho oblečenia. Ktosi zaklopal. "Prosím?" zvolala svojim ešte s detským podtónom. "Priniesla som vám raňajky, paní," ozval sa spoza dverí ženský hlas. "Je otvorené." Kľučka sa otočila a dnu vstúpilo dievča. Mohlo mať asi toľko koľko Dienn. "Nech sa páči," povedala ticho. Dienn, ktorá stála chrbtom k nej sa otočila. Pozrela na raňajky, ktoré už boli položené na stole. Bolo tam toho veľa. To by sama určite nezjedla. Potom sa pozrela na dievča a usmiala sa. "Dáš si niečo?" spýtala sa jej. "Nie, madam." Die sa zasmiala. "Môžeš ma volať Diennsia, Dienn, alebo Die," predstavila sa po dlhej chvíli smiechu. "Áno, Diennsia," povedalo s úsmevom dievča. Die sa naznačila pohľadom, nech sa ponúkne. Dievčina si prezrela raňajky, potom pomaly pristúpila a vzala si strapec hrozna. Diennsia potichu podišla k raňajkám a zobrala si chlieb a mlieko. Boli to skromné raňajky, na ktoré bola zvyknutá, ako dievča z Teirmu. Keď dojedla povedala: "Zober to so sebou a ponúkni tým každého koho stretneš." Dievča sa usmialo a vzala celú tácku. "A odkáž kráľovnej, že za mnou môže poslať Triannu," dodala rýchlo a dievča zmizlo na chodbe.
Dienn sa po raňajkách obliekla do zelených šiat, ale dnes si vlasy nechala rozpustené. Potom znova pozorovala mesto spoza okna. Jej pozornosť upútal mladík z šľachtického rodu a približne toho istého veku, ktorého pozornosť zasa upútala Dienn. Mal hnedé vlasy, no farbu očí z diaľky rozoznať nevedela. Obidvaja sa na seba usmievali. Vtedy si spomenula na Alexandra, na ich detské hrátky a na chvíle bez Taylor, kedy sa ju snažil zabávať. Teraz už to bolo iné. Alex sa zmenil. Die nevedela prečo, ale zmenil sa.
Ktosi zaklopal na dvere. "Prosím?" zvolala tak ako pred raňajkami. "Tu Trianna, môžem vstúpiť?" spýtala sa. "Jasné, je otvorené." Opakovala sa situácia. Kľučka sa otočila a dnu vkročila žena. Bola už dospelá a mala tmavé vlasy. Okolo zápästia sa jej vinul zlatý had. Die sa usmiala. "Vitajte." Trianna do Dienn zabodla modré oči. "Nie, vy, vitajte. Dúfam, že sa máte dobre." Dienn jej oplatila bodavý pohľad svojich ľadovo modrých očí. My sme si nepadli do oka, však? spýtala sa sama seba. "Síce máte nesmierne dobre usporiadanú myseľ, ale vaše myšlienky čítať dokážem, slečna Diennsia." Die sa začervenala. "Nie, to sme si teda do oka nepadli, ale začnime od začiatku," spravila menšiu prestávku a pokračovala: "Moje meno je Trianna, čarodejnica z Du Vrangr Gaty." Čarodejnica naznačila miernu poklonu. "Teší ma, som Diennsia, posol kráľovstva, skôr len dievča z Teirmu," predstavila sa a tiež naznačila poklonu. "Dobre, tak teda môžeme začať s výučbou. Najprv si však sadnime." Dienn sa spýtavo zahľadela na spoločníčku a potom ukázala na drevený, leštený stôl s dvoma stoličkami. Trianna si sadla a Diennsia tiež. "Najprv si usporiadaj myšlienky. Nemysli na mnoho vecí naraz. Musíš sa sústrediť." Diennsia sa sústredila len na Triannu. Ucítila jej pižmový parfum. Sama sa totiž veľmi nevoňavkovala, ak nemusela, ale toto na ňu bolo trochu veľa a kýchla. "Pardon." Trianna ospravedlnenie prijala. "Dobre, môžeme pokračovať. Už si pripravená... Ak chceš uzatvoriť svoju myseľ, musíš myslieť na jednu vec, cit, osobu, alebo hocičo. Tak ako teraz a musíš to ovládať. Máme na toto učenie len pár dní, tak budeme pokračovať aj po obede. Budeme skúšať vonku." Diennsii sa rozbúchalo srdce. Bol tam ten mladík, ale pravdepodobne bude obedovať doma. "Poznáš niečo zo starodávneho jazyka, Diennsia?" Die slabo prikývla. "Len niečo. Naučila ma to liečiteľka v Teirme. Bola mi ako teta, ale nikdy som to však nepoužila." Diennsii stiekla po líci slza. Spomínala na všetkých svojich nevlastných príbuzných, ale potom sa spamätala a sústredila sa znova na Triannu. "Chceš sa pokúsiť niečo naučiť?" Diennsii sa rozžiarili ľadové oči. "Dobre, ale iba na vyplnenie času." Trianna sa usmiala. "Fíha, skús to ešte raz a teraz sa tam skús nejako predrať." Dienn sa sústredila na chlapca, ktorý sa jej zapáčil. Pocítila nátlak na svoju myseľ a sústredila sa ešte viac. "Vynikajúco, vidím, že to máš v krvi," povedala unavene. Ako to myslela? Kam tým smerovala. Diennsia nad tým premýšľala pár minút. Nakoniec ju prerušila Trianna. "Dobre, stretneme sa po obede vonku pred vstupom do hradu." Diennsia prikývla a šla vyprevadiť čarodejníčku. Potom sa vrátila k veľkému oknu a sledovala dianie v meste. Bola to jej najlepšia zábavka a jediná cesta ako si krátiť čas kým nebude obed. Po chvíli sa hladký povrch zrkadla zamiešal a Nasuada ju povolala na obed. Die šla po chodbe tak ako si to pamätala až došla k obrovskej jedálni.
Obed bol veľkolepý a Die ani nepočítala koľko má chodov. Pri stole sedeli mnohý vyššie postavený ľudia, ktorý bývali na hrade. Dokonca aj Taylor s Farikou sa objavili. Diennsia si však ako obed dopriala len predjedlo, polievku a s plným bruchom zjedla aj hlavné jedlo. Stále sa usmievala. Aj Trianna, ktorá sedela vedľa nej sa usmievala.
Kráľovná Nasuada
Koment prosím
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa Vám moje príbehy?

Áno 30.4% (7)
Jasné, veľmi pekné 60.9% (14)
Nie 8.7% (2)
Nemáto šmrnc 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama