Dračia skala, 3. kapitola: Kráľovná

22. května 2014 v 13:16 | Diennsia |  Dračia skala

3. Kráľovná


K hradbám dorazili poobede. Pred hradbami stála stráž a pozorne si premeriavala dve prichádzajúce. Nevideli na nich nič nezvyčajné, ale pre bezpečnosť kráľovnej, k nim jeden vojak podišiel. "Vítame vás v Iliree. Môžem poprosiť vaše ctené mená?" vypustil zo seba. Diennsia a Taylor sa zasmiali. "Som Diennsia a toto je Taylor," predstavila ich Dienn. Vojak pozrel na svojich priateľov pod hradbami a po chvíli sa otočil k nim. "Môžete vstúpiť, kráľovná vás očakáva." Diennsia a Taylor prešli bránou a ocitli sa v meste.
"Konečne," ozvala sa Tay. "Konečne mesto. Ideme sa najesť?" spýtala sa. "Nie. Počula si, kráľovná nás už očakáva," vysvetlila jej priateľka. Taylor niečo unudene zamumlala a obe sa vybrali k hradu. Ďalší vojaci, pomyslela si Dienn. Tí s úctou otvorili veľké vstupné dvere a pred nimi sa rozliehala dlhá mramorová chodba. Pomaly prechádzali chladnou chodbou až kým nedošli nakoniec k veľkým pozláteným dverám. Ďalší vojaci šli príchod dvoch dám oznámiť kráľovnej a tá ich pustila dnu. Obe kráčali po dlhom koberci, ktorý viedol k trónu. Pár metrov od trónu zastavili, kľakli si na kolená a sklonili hlavu. "Vítam, vás, Diennsia a Taylor z Teirmu." Diennsiu zamrazilo jej meno bolo vyslovené s akousi nudnosťou, no Taylorine znelo z jej úst tak energicky. "Vy ste sem prišli prebrať miesta zosnulých, však?" Obe prikývli. "Áno!" hlesla Dienn priškrteným hlasom. "Samozrejme je to dosť obtiažna práca a už nebudete žiť tak ako predtým. Avšak, Diennsia, ak budeš tu a hocikde inde, bude ti poskytnuté prístrešie v komnatách palác, či iného pohodlného miesta." Tentoraz jej meno vyslovila normálne. Die v duchu zajasala a chcela zdvihnúť hlavu, no v poslednom okamihu zadržala. "Dostaneš meč, s ktorým by si mala vedieť narábať, ako si mi písala v liste. Je to tak, však?"
"Áno, je to tak."
"Dobre. Taylor, ty budeš zatiaľ pomáhať Farike." povedala a zacinkala na malý zvonček. Až teraz si Die všimla, že po jej boku, teda po boku trónu leží na mäkkom vankúši, mačkolak. Do siene sa vrútila žena, ktorú Dienn nepoznala. "Farika," zvolala sa nadšene kráľovná. "Volali ste ma, vaše veličenstvo?" Kráľovná Nasuada prikývla. "Taylor ti bude odo dneška pomáhať, Farika. Bude to tvoja pravá ruka." Farika prikývla a odviedla Taylor so sebou. Potom sa Nasuada postavila a Dienn zbadal jej tmavú pokožku. Zdvihla hlavu. Nasuada mala orieškové oči a čierne vlasy. Vyzerala nádherne a ani náhodou by sa nikto nebál jej len kvôli očiam, tak ako Dienn. Ako správna kráľovná vyzerala autoritatívne. "Ah, nevydržím takto nadriadene rozprávať, Dienn. Hovor mi len Nasuada a ber ma za dobrú priateľku." Nasuada Diennsiu prekvapila. "Áno, vaše... teda Nasuada." Dienn sa usmiala. "Bude mi cťou," dodala na záver. "Poď vyberieš si koňa a naši kováči ti ukujú meč presne do tvojej ruky." Aj týmto Nasuada ohromila Diennsiu. Obe sa pobrali dlhou sieňou a pokračovali po dlhej chodbe kým nevyšli von a nezamierili do stajní. "Cestou sme s Taylor videli lesného škriatka. Dokonca sa nám aj predstavil pod menom Päl," načala Die novú tému pred stajňou. Nasuada ohromene prikývla. "Takže lesný škriatkovia, hovoríš. Aj ja som o nich už počula, ale nikdy som si nemyslela, že skutočne existujú."
"Pozri tento je krásny." Nasuada ukázala Dienn krásneho vraníka. Die prikývla, ale to nebolo to, čo ona hľadala. Tento bol chudý a ako budúci posol ľudí sa o neho bála. No tak... Musí tu byť niečo poriadne, ubezpečovala sa. "A čo tento? Je krásny." Die priskočila k bielemu koňovi. Bol taký akurát, vyzeral tak energicky a nebezpečne. "Kalanaer. Krásny, že? Bol narodený pre rýchlosť a naši čarodeji ti ho aj zabezpečia, aby sa rýchlo nezranil. Aj teba obalia všemožných kúzla, samozrejme ak budeš chcieť. No, dúfam, že ti nevadí jedna vec: Naši najspoľahlivejší čarodeji vám pred vstupom do mesta prehľadali myseľ." Die pohladila Kalanaera po svalnatej šiji. "Nevadí mi to. Viem, že to robíte pre bezpečnosť," odpovedala po tichšie. "Dobre, ale najprv budeme musieť vyskúšať jeho, či ťa bude chcieť. Zajazdíte si spolu. Súhlasíš?" Die pritkla a osedlala si žrebca. Vyskočila na neho a vycválala s ním von. Jazda na koni bola pre Diennsiu ľahká už od mala, keď ju to začala učiť Amélia a narábať s mečom ju naučil jeden veľmi ochotný dôstojník v Teirme, ktorý s ňou mal dosť trpezlivosti, no kvôli Diinej odvahe a rýchlemu učeniu, bol s výsledkom spokojný. A určite boli s výsledkom spojní i Nasuada s Kalanaerom. "Výborne." Die koňa odsedlala a dala mu mrkvu, ktorú vzala z malej poličky pri sedlách. S Nasuadou sa neskôr pobrali za kováčom menom Tilámer.
"Zdravím ťa, Tilámer." Kováč zdvihol oči od svojej práce, ale potom hneď sklopil zrak. "Buďte pozdravená, paní Nasuada."
"Potrebujem meč, tuto pre Dienn."
"Samozrejme. Jednoručný, dvoj?"
"Dienn..."
"Jeden a pol ručný, ak by sa dalo," zapojila sa do debaty, Diennsia.
"Samozrejme, slečna. Určite viete narábať aj so štítom."
Dienn prikývla. "Tenkú čepeľ, však?" Diennsiu zamrazilo. V mysli sa jej zjavili obrazy, ako jej strýka prebodli tenkou čepeľou. Bola pri tom. Spravili to rovno pred ňou. Mala vtedy asi osem, ale pamätá si to ešte stále. "Áno," ozvala sa priškrteným hlasom a Nasuada sa na ňu súcitne pozrela, pravdepodobne poznala ten pocit. Ah, áno. Veď jej zabili otca, spomenula si. "Dobre, vráťte sa pre neho o tri dni. Budem na ňom pracovať vo dne v noci." Dienn a Nasuada sa teda pobrali späť do hradu.
"Tak ako sa ti tu zatiaľ páči, Diennsia?" spýtala sa Nasuada.
"Je to tu krásne, ale domov chýba určite každému," odpovedala stručne. Nasuada prikývla. "Teraz ťa však bude musieť niekto naučiť, ako si zabezpečiť myseľ. Ak by si stretla nejakého čarodeja, hneď by sa ti snažil ovládnuť tvoju myseľ a to by nebolo dobré." Diennsia prikývla. "Zatiaľ budeš tu v meste, ale potom mám pre teba jednu veľmi dôležitú úlohu. Porozprávame sa o nej neskôr." Dienn znova prikývla. Po chvíli zastali pred väčšími drevenými dverami, namaľovanými na zeleno. "Snáď sa ti tu bude páčiť." Nasuada otvorila dvere a pred nimi sa rozliehala komnata zladená do zelených farieb. Dienn skoro až spadla sánka. Bola tam omnoho väčšia ako mala v hostinci a dokonca tam na jej podiv bolo omnoho viac nábytku. Omnoho. Tu je ale krásne, pomyslela si Die a vstúpila dnu. Nasuada ju nasledovala. "Je to tu nádherné. A to som si myslela, že najviac čo budem hocikedy mať, bude izba v našom hostinci." Die sa štipla či to nie je sen, ale bolelo ju to a tak sa znova porozhliadla. Až teraz si všimla, že je pomerne rovnako vysoká ako kráľovná. Diennsiine ľadové oči prezerali každý jeden kúsok izby. "Áno, je to tu krásne a je to teraz tvoje. Je tu aj balkón s výhľadom na mesto." Diennsia už nemohla byť viac prekvapená. Pomaly si prechádzala svoju minulosť. Bola obyčajným dievčaťom z Teirmu, ale to sa teraz zmenilo. Teraz je kráľovský posol a býva v Iliree. Nemohla tomu uveriť. "A teraz ťa nechám odpočívať. Zajtra ráno ti prinesú raňajky a keď budeš naraňajkovaná, zavolám k tebe Triannu a ona ťa naučí ako si ochrániť myseľ," povedala Nasuada. "Dobre, budem pripravená," odvetila Dienn. Až keď sa pozrela cez okno zistila, že už na oblohu vyšiel mesiac. "Ďakuje," dodala. Nasuada prikývla. "Dobrú noc." Nasuada pomaly zatvorila dvere. Diennsia si vybalila veci a poukladala ich do skrine a na stolík. Potom sa prezliekla do nočnej košele a šla si ľahnúť.
---
Farika viedla Taylor po dlhej chodbe. "Môžem sa vás na niečo spýtať?" ozvala sa po dlhom tichu Taylor. Farika prikývla. "Ako dlho pracujete pre kráľovnu?" znela jej otázka. Farika slúžila Nasuade už keď žili v Beorských horách. "Už dlho," povedala a usmiala sa. Vtedy kedy Alagaezia trpela pod vládou strašného Galabtorixa a jeho draka Šruikana, vytvoril Brom spolok Vardenov a pridal sa k nemu každý, kto bol proti Galbatorixovi a jeho vláde. Vardeni a Surda spojili svoje sily a s pomocou Murtaga a Arye premohol Eragon Galbatorixa. Vtedy na trón zasadla kráľovná Nasuada a na trón vládcu elfov zasadla Arya, dcéra Islandzadí, zosnulej kráľovnej elfskej rasy. "Aha, a čo teraz budeme robiť?" spýtala sa Taylor Fariky nedočkavo. "Teraz ti ukážem všetky miestnosti a ty si ich budeš musieť zapamätať," vvysvetlila a potichu sa zasmiala.
Prešli celý hrad až nakoniec prišli do malej izbietky. "Myslím, že by ti to malo stačiť. Prežiješ tu?" Farika sa celý čas usmievala a bolo to tým, že ešte nikdy nepoznala také zvedavé a nepokojné dievča ako bolo toto. V izbietke bola širšia posteľ, toaletný stolík so zrkadlom, drevená skriňa a dvere na balkón. Taktiež tam boli tri okná s vyhliadkou do záhrad. "Áno, bude," odpovedala s úsmevom a Farika spokojne odišla.

Alexander

Koment prosím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa Vám moje príbehy?

Áno 27.3% (6)
Jasné, veľmi pekné 63.6% (14)
Nie 9.1% (2)
Nemáto šmrnc 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama