Dračia skala 1. kapitola: Úvod

24. dubna 2014 v 16:26 | Diennsia |  Dračia skala

1.

Úvod



Diennsia otvorila svoje ľadovo-modré oči a zívla si. Bývala na poschodí v Hostinci U starého býka. Bol to originálny názov a Diennsia sa poznala s hostinskou Ameliou. Hostinec bol v strede mesta Teirm. Dienn si obliekla hnedú tuniku a dlhú sukňu. Po celom hostinci, i po hornom obytnom poschodí, sa rozliehala vôňa rýb, pečienky a iného jedla, ktoré kuchtičky a kuchtíkovia pripravovali v kuchyni. Diennsia zliezla dole. "Dobré ráno, Diennsia!" pozdravila ju hostinská Amélia. Po hostinci radostne pobehovali deti. "Dobré ráno aj tebe, Am!" Amélia ponúkla Diennsiu lososom a ona si ho s chuťou zobrala. Rodičia jej zomreli a preto sa o ňu Amélia starala ako o vlastnú dcéru. Veď nemá ani šestnásť a o svojich rodičoch sa dozvedela iba od liečiteľky Ganezel. Diennsia sa pustila do lososa, síce nemala rada ryby, ale bola taká hladná, že by zjedla aj muchotrávky. Keď jedla, držala sa svojej myšlienky o Dračích Jazdcoch. Chcela sa stať jednou z nich a mala na to nejakú jedno percentú šancu, pretože tých vajec bolo okolo dvadsať a ľudí v Alagaezii je veľmi veľa. Urgalom sa ešte vajíčko nevyliahlo a bolo to nedávno čo Eragon so svojou dračicou Zafirou odišli z Alagaezie. Dokonca ani trpaslíkom sa zatiaľ nevyliahol drak.
Diennsia vždy mala svoje zdroje o dračích záležitostiach v krajine. Zajtra sa mala vybrať na cestu do Ilirey spolu so svojou priateľkou Taylor, ktorá so svojimi zlatistými kučerami priťahovala pozornosť. Jej celkom dobrý priateľ Alex, ktorého zároveň neznášala, s nimi nepôjde, pretože mu je dobre doma v Teirme. Na ľudské meradlá je Alexander pohľadný a skoro vždy za ním chodí pár dievčat z mesta. Dienn sa však nepáčil, no i tak sa snažil získať jej pozornosť. Bol pre ňu len dobrým priateľom. Taylor bola jej priateľka už od malička, tiež nemala rodičov, ale ani o nich nikto nehovoril. Diennsiu si však skoro nikto nevšímal a bola rovnaká ako ostatný dedinčania. S jej ľadovými očami skôr budila len strach. Keď Dienn dojedla, šla si pobaliť veci do malého batôžka. Nemala toho veľa. Keď sa dobalila šla von za Taylor. Často sa tie dve medzi sebou prezýval. Taylor bola iba Tay a Diennsia iba Die. Tay už čakala vonku. Dnes sa rozhodli posledný krát si prejsť rodné mesto. "Zdravím ťa," pozdravila sa Diennsia a zľahka Tay objala. Taylor ju tiež objala. "Ako sa máš?" spýtala sa bez pozdravu.
"Dá sa to. Som veľmi vzrušená zo zajtrajška. Čo ty?"
"Tiež tak. Už sa teším na kráľovský dvor."
Diennsia sa krátko zasmiala. Mali totiž ísť za kráľovnou Nasuadou. Diennsia sa hlásila na pozíciu posla a táto práca sa jej veľmi páčila. Mala len pätnásť a v liste pre kráľovnú to aj spomenula. Tay chcela byť komornou. No ešte nevedeli či ich kráľovná príjme na tieto posty. Od kedy sa vláda zmenila, má sa každý v krajine lepšie. Zrazu Tay a Die stretnú Alexandra a zvyčajný a dobre známy zástup za ním. Die sa usmiala a pokračovala ďalej, no zrazu ju schmatla za rameno ruka a jej neostávalo nič len sa otočiť. Za rameno ju držal Alex a škeril sa. Diennsia sa tiež zaškerila, chytila Taylor za ruku a snažila sa čo najrýchlejšie odísť z jeho prítomnosti. Alex sa snažil aby si ho aj Die všímala ako ostatné, ale jej s tým pripadal len trápny a radšej od neho odišla. "Počkaj!" skríkol na ňu. Die sa naštvala a otočila sa tak, že Taylor musela pokrútiť ruku, ktorú doteraz hnedovláska držala. "Počúvam." Alex k nej podišiel a mierne sa začervenal. "Tak, chcel som sa rozlúčiť," vysvetlil a chcel Diennsiu zovrieť v objatí, no tá sa mu popod ruky, ktoré ju šli uväzniť, vykĺzla a Alexander objal naprázdno. "Ďakujeme, no ponáhľame sa," odvetila Tay namiesto Diennsie, ktorá od hnevu vyzerala skoro ako rajčina. Taylor nevedela, čo Dienn na Alexandrovi prekáža. Podľa nej bol pekný a ťažko sa jej s ním lúčilo. Tentoraz Taylor chytila za ruku Die a zamierili do lesíka. Bol to taký malý zhluk stromov, kde sa Dienn a Tay radi stretávali. Keď tam dorazili, obe si sadli na zohriatu trávu. Zaborili si do nej ruky a Die si aj ľahla do neporušenej trávy. Okrem nich a cudzincov tam nikto nechodil. Dienn si začala hmkať pesničku a Taylor sa k nej pridala. Die sa pomýlila a Taylor na ňu pozrela. "Pomýlila si sa," upozornila svoju priateľku. "Dobre, dobre," usmiala sa Diennsia a prehodila si hnedé vlasy cez rameno. "Čo si myslíš o Alexandrovi? Na túto tému sme sa ešte nerozprávali." Dienn sa nad Taylor zasmiala. "Stále sa medzi nás chce vopchať. Síce sme dobrí priatelia, ale... Už to nie to čo bývalo. Takto nebudeme dobrí priatelia, Taylor," vysvetlila priateľke s kamennou tvárou.
"Vieš..."
"Daj mi pokoj," povedala ticho Diennsia.
"Ja... Alex je predsa pekný."
"Možno je pekný pre teba, pre ostatných, no to ešte neviete aký je zvnútra!"
"Ako to vieš? Hádam si s ním mala dočinenia!"
Diennsia to už nevydržala a postavila sa. Nechcela na túto tému ďalej hovoriť a odišla z malého lesíka. Pokračovala rýchlym tempom späť do hostinca. Keď sa vrátila späť do izby zvalila sa na posteľ . Zažmúrila oči a predstavovala si Ellesméru, elfské hlavné mesto. Predstavovala si ako tam príde na koni a odovzdá kráľovnej odkaz od kráľovnej Nasuady. V tom však zavŕzgajú dvere a Diennsia sa rýchlo posadí a podoprie sa rukami. Zistila, že je to len Amélia. "Priniesla som ti večeru," oznámila a položila na posteľ dva krajce chleba a polievku. Die sa zmätene pozrela von oknom. Už len pokojný spánok a potom nasleduje dlhá púť do kráľovského mesta. "Ďakujem," povedala ticho a Amélia odišla. Hnedovlasá Dienn sa navečerala a potom zaspala schúlená pod dekou.

Diennsia

Páčilo sa? Prosím o Váš názor.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama